ICQ:   Dnes je  26. Apríl 2019 (Piatok)    Meniny má Jaroslava (zajtra Jaroslav)    Nikto nie je prihlásený       Prihlásiť     
  Home     O mne     Práca     Priatelia     Fotogaléria     Elektronika  
  Mapa stránky     Užívatelia     Iné  
 

   Základné informácie  
   MŠ Vyšné Remety  
   ZŠ Vyšná Rybnica  
   ZŠ Remetské Hámre  
   Gymnázium Sobrance  
   FEI TU Košice  
   Záľuby  
   Pošli mi e-mail  


  
Základná škola Vyšná Rybnica.


     Základná škola sa nachádza v dedine Vyšná Rybnica. Táto obec patrí medzi sedem obcí, na ktorých katastrálnom území sa rozprestiera Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Táto CHKO vznikla sopečnou činnosťou.
     Účelom tejto CHKO je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných zdrojov, zabezpečovanie koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam.
     Vyšná Rybnica bola založená v roku 1419. Samotná obec sa rozprestiera pri potoku Okna, vyvierajúceho z Morského oka. Tento potok dával prvým obyvateľom možnosť obživy a rozhodlo o jej mieste. Miesto kde sa nachádza obec je naplavenina. Severná časť Vyšnej Rybnice je kopcovitá a na juhu sa spája do roviny.
     Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku 1972. S domácimi školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remet. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň.
     V tomto školskom roku našu školu navštevuje 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach. A to 1. a 3. ročník spolu a 2. a 4. ročník spolu. Žiakov vyučujú 2 učiteľky, v škole pracuje aj školská družina a školská jedáleň. Škola s takýmto spôsobom vyučovania sa nazýva málotriedna.
     Málotriedna škola patrí k historicky najstarším útvarom základného školstva s pracovnými a didaktickými podmienkami predstavuje špecifickú oblasť školskej sústavy. Za málotriednu školu považujeme školu, ktorá nemá na 1. stupni ZŠ samostatnú triedu a učiteľa pre každý ročník. V jednej triede sú najmenej dva ročníky a najviac štyri ročníky s jedným učiteľom. V praxi sa zaužívalo rozdeľovať vyučovaciu hodinu na málotriednej škole na priamu prácu učiteľa so žiakmi a samostatnú prácu žiakov.
     Dedinské málotriedne školy sú zvláštnym typom základnej školy. Majú svoje špecifiká tak vo výchove ako i v riadení. Úlohy a obsah vzdelávania sú však rovnaké a kladú sa na ne i rovnaké požiadavky ako na plnoorganizované školy. Špecifikum je práve v tom, že učiteľ pracuje s viacerými ročníkmi v jednej triede. Dovolím si tvrdiť, že vyspelí a skúsení učitelia dokážu dokonale pripraviť žiakov na prechod na druhý stupeň základných škôl.
     Málotriedne školy na dedinách nie sú len vzdelávacou inštitúciou, ale tiež dôležitým nástrojom sociálnej infraštruktúry. Na mieste, kde spolupráca školy a občanov prebieha bez napätia, môže mať škola veľký význam pre kultúru dediny v širokom zmysle slova. Okrem toho učitelia na dedinách plnia ešte i dnes vo väčšej miere mnoho mimoškolských funkcií, ako je tomu v mestách na plnoorganizovaných školách. Od učiteľa na málotriednej škole sa očakáva, že sa dá k dispozícii pre rozmanité mimoškolské aktivity a to v riadiacom postavení. Síce sú už preč časy keď si učiteľ musel privirábať hrou na organe, ale dosiaľ učiteľa zastávajú mnohé verejné funkcie. V niektorých obciach dominujú málotriedne školy, športovými, hudobnými a kultúrnymi aktivitami v ďalších sú na prvom mieste divadelné hry, ľudové súbory. Málotriedna škola sa tak stáva významným kultúrnym činiteľom. Jej prípadné zrušenie by znamenalo nielen problémy pre žiakov (dochádzka do školy autobusom), ale aj stratu v kultúrnej oblasti. Podstatným východiskom pre dnešnú školu je snaha priblížiť školu životu. Čo je základné vzdelanie, skutočné základné, čo by mal každý človek vedieť a nezabudnúť (ako násobilku, písanie či vybrané slová) a čo zabudne a nechýba mu to? Čas, v ktorom trápime žiakov nefunkčnými poznatkami by sa človek vedel ovládať, aby vedel komunikovať, riešiť konflikty, spolupracovať, ale tiež aby vedel zarábať peniaze, aby vedel cudzie jazyky, aby ovládalo každé dieťa už v základnej škole počítače, moderné informačné, multimediálne techniky. O tom je život, a ešte o láske, aby dieťa malo predpoklady pre lásku teda pre vzťah k sebe, ľuďom, práci. Často nastoľovanou otázkou je, či sú žiaci z málotriednych škôl dobre pripravení na prácu vo vyšších ročníkoch. Pri porovnávaní výsledkov sa rozdiely medzi málotriednymi a plnoorganizovanými školami neprejavujú. Skutočnosťou však je, že časť žiakov po prechode na plnoorganizovanú školu má problémy. Zdá sa, že v oblasti prechodu žiakov z jednej školy na inú máme isté rezervy na obidvoch stranách. Sú školy, ktoré majú rozvinutú spoluprácu, ale sú aj také, ktorých "spolupráca" sa obmedzuje len na výmennú informácií o prospechu žiakov. Prechod žiaka z málotriednej do plnoorganizovanej školy je veľkým zásahom do jeho života (včasnejšie vstávanie, cestovanie, nový a často väčší kolektív žiakov v triede, noví učitelia, nová organizácia práce, predmetové vyučovanie a pod.) Vžime sa do situácie žiaka, ktorého štyri roky vyučoval jeden učiteľ a zrazu sa ocitne v úplne zmenených podmienkach. Chceme apelovať na učiteľov plnoorganizovaných škôl, aby mali pochopenie pre týchto žiakov a uľahčovali im proces adaptácie na nové podmienky. (Len ako príklad uvediem, že aj dospelý človek pri prechode z jedného pracoviska na iné potrebuje čas, aby sa "zapracoval". Poskytujeme čas v novom prostredí vždy aj žiakom alebo zisťujeme hneď v prvých dňoch - čo vedie, ako to vedia, ako rýchle dokážu pracovať?) Hospitácie v málotriednej škole (pre poznanie žiakov a metód práce), neformálna spolupráca učiteľov v metodických združeniach a predmetových komisiách, organizovanie recitačných a športových súťaží za účasti žiakov z málotriednych škôl a pod. - to všetko sú tiež možnosti ako uľahčiť budúcu adaptáciu žiakov. Toto platí aj opačne. Aj učiteľ málotriednej školy musí poznať prácu svojej spádovej školy a pripravovať žiakov na plynulý prechod. Aj on by mal hospitovať u učiteľov a poznať ich metódy, požiadavky, systém práce a pod., aby postupne pripravil žiakov na to čo ich čaká. Možností spolupráce je viacero, ide len o to, aby bola obojstranne viac docenená a realizovaná.


Linky:




 
  Optimalizované pre rozlíšenie 1024x768 (Mozilla, Opera, Netscape, IE) © 2006 ePage. All Rights Reserved. Design by   Belmosko